INVOCATIO ELEMENTALIUM – PEKELNE NEBEZPEČNÁ KNIHA

 

Vydanie môjho debutu, knihy Invocatio Elementalium, sprevádzalo množstvo patálií a nezvyčajných príhod. Neviem, či to všetko vyvolával jej démonický obsah alebo šlo len o obyčajné zhody okolností. Prišiel som však na to, že sa oplatí si tieto veci zapisovať a z času na čas ich prerozprávať svojim známym alebo fanúšikom. Väčšina z nich sa na nich úžasne zabáva. Zopár z týchto historiek som sa teda rozhodol uverejniť i na webe. Ich zaujímavosť posúďte sami...

 

Všetko sa začalo už krátko po dopísaní prvej verzie knihy. V roku 2004.

Cesta textu z autorovho počítača k čitateľovi je zložitá a kľukatá. Väčšina začínajúcich spisovateľov to pozná na vlastnej koži. Vydavatelia ani zďaleka neberú všetko, čo im príde do schránky. A ich odpovede sú len málokedy nadšené. No niektoré dokážu skutočne prekvapiť. Ako napríklad táto:

 

Dobry den,

 

stale som sa s tym rukopisom nedozaoberala.

Nebudete mi verit, ale nevadi, doterajsie udalosti su nasledovne:

V pracovni, kde mala redaktorka rukopis ulozeny zhoreli v stene elektricke

rozvody. Netvrdim, ze to s tym rukopisom suvisi inak ako zhodou miesta.

Az neskor sa tie kable ukazali byt iba ouverturou. Par dni nato sa zrutila

polica s knihami. Bola na celu sirku a vysku miestnosti a stala tam uz

desiatky rokov. Zo vsetkeho v miestnosti sa stala matez rukopisov a

dokalicenych knih. Nasledovalo niekolko tyzdnov triedenia, vysekavania

stien, omietania, malovania... mnoho veci sa vyhodilo a stratilo. Zda sa, ze

zmizol aj Vas rukopis (usudili sme tak po par tyzdnoch jeho sporadickeho

hladania a nenachadzania).

Kedze mame data, bol vytlaceny znovu a teraz opat caka v poradi. Prioritu

totiz maju beziace projekty.

Ked to uzavrieme, rozhodne sa Vam ozvem s vysledkom.

 

S pozdravom,

...

 

Meno tej pani nie je dôležité. Knihu som napokon aj tak publikoval u úplne iného vydavateľa. Napriek tomu som jej za doručenie tohto e-mailu srdečne vďačný. Bol totiž prvou lastovičkou, ktorá mi nenápadne naznačila, že s Invocatio Elementalium nebude všetko s kostolným poriadkom.

 

Vydania knihy sa napokon ujalo české vydavateľstvo Wales a slovenský časopis Fantázia.

Zaujímavé okolnosti sprevádzali predovšetkým príchod českej verzie. Dátum jej oficiálneho vydania sa zopárkrát posunul (najvýraznejšie pričinením tlačiarne, ktorá mala akýsi bližšie nešpecifikovaný problém s jej orezávaním). Nakoniec ho vydavateľstvo prispôsobilo dátumu, v ktorom sa mal konať Comics Salón – jedna z najmasovejších SF/F akcií v našich končinách, ktorý v roku 2006 napokon náhodou pripadol na 15. september.

Vnímavejší čitatelia si možno všimli, že dej Invocatio Elementalium sa odohráva v bližšie nešpecifikovanom roku počas trinástich dní – začína v pondelok 11.9. a končí 23.9., na deň jesennej rovnodennosti. Tak som to naplánoval už v prvej verzii textu z roku 2004. Čo som neplánoval a zistil až deň po krste bolo, že v knihe uvedené dátumy a dni v týždni sa presne kryjú s dňami a dátumami, ktoré nájdete v kalendári z roku vydania (teda 2006). Po väčšinu času som dokonca trafil i počasie. Tí, čo si knihu kúpili na krste boli vlastne jediní, ktorí mali možnosť prečítať si román akoby v reálnom čase. Viem, zaváňa to jasnovidectvom, ale prisahám, že som u seba nikdy predtým nič podobné nepozoroval.

So slovenskou verziou neboli, pokiaľ viem, žiadne vážnejšie problémy. Vydávať niečo v štyroch častiach je síce dosť riskantné a priznám sa, že som celý čas tŕpol, či deštrukčný charakter mojej knihy predsa len nenaruší krehké vydavateľsko-sponzorské vzťahy a či sa čitatelia skutočne dočkajú aj záverečného dielu. No napokon všetko dopadlo dobre. Časopis Fantázia sa položil až po ďalšom čísle (40/2007), za čo už samozrejme odmietam preberať zodpovednosť.

 

Toľko v skratke k najsilnejším vlastným zážitkom.

Po tom, čo som s nimi vyšiel na verejnosť, sa samozrejme roztrhlo vrece s ďalšími pseudo-mysterióznymi skúsenosťami, ktoré s knihou mali moji čitatelia alebo priatelia. Po prečítaní českej verzie ma jeden z fanúšikov napríklad upozornil na to, že ak napíšeme meno hlavného hrdinu Dávida Ábela vo forme D. Ábel, znie to takmer ako Ďábel. Iný čitateľ mi zasa napísal e-mail, v ktorom tvrdil, že v slovenskom kníhkupectve, ktoré navštevuje, narazil na kus Invocatia, ktorý mal podivný lichobežníkový tvar. Kolegyňa z práce mi tvrdila, že v deň, keď si knihu kúpila, ju takmer zrazila električka. Bývalej spolužiačke zasa odvtedy niečo po nociach chodí po byte. A tak ďalej, a tak ďalej...

Samozrejme, beriem to všetko s rezervou. A dúfam, že aj vy. Ale ak sami máte podobné skúsenosti, rád si ich vypočujem (stačí zaslať na e-mail duke[zavináč]dusanfabian.sk). Raz ich možno bude toľko, že to bude stáť za vydanie.

 

S pozdravom,

Dušan D. Fabian