Krst zelenou tmou

Miloš Ferko

 

Tajomná knižka Dušana Fabiana, ktorú som bol komerčne chcel nazvať prvým slovenským hororom, ale mi odborníci na žánre temnejšieho charakteru dali najavo, že ide zasa iba o temnú fantasy (smrk) bola pokrstená na Comics salone .  V českej verzii, v sobotu 16.9 popoludní. Vonku ešte bolo svetlo, ale iba také relatívne, lebo...sa práve prihnali oblaky, začalo pršať o dosť silnejšie. Stromy nad Súzou sa ohýbali vo vetre, škrípali konármi, zem praskala, vyhárali z nej poklady a prepadávali sa do nej záhradní trpaslíci, vzduch zhustol natoľko,  že holuby s otlakmi na krídlach klesali dolu ako vetcho operené sivé padáčiky.

Invocatio elementalium 

Krstil Ďuro Červenák, dnes už nesporne známa osobnosť  v oblasti dobrodružnej i historickej fantasy.

Na pomoc zvolal svoje takmer rodné vydavateľstvo  Václav Soukup – Wales, prekladateľa a vydavateľa Roberta Pilcha a samozrejme všetky temné mocnosti, ktoré čupeli pri Roganovej kolíske, takže prinútil zelenú vodu ( je to jablkový alebo žihľavový šampón, dumal som v duchu)   horieť. Vo svetle plamienka, ktorý sa mihotal na lyžici a kvapka z ktorého skĺzla na stránku knižky, aby svojou žeravosťou preskúšala či ide naozajstnú temnú mocnosť alebo nie, som zazrel ako sa  za  vydúvajúcimi sa  závesmi vydúva aj sklo okien Súzy – už dávno, dávno malo prasknúť, ale prehnuté ako struna harfy v najvyššom c nevydalo ani len slabé brink, ale v hrôze mlčalo šľahané zväzkami dažďami pod olovenosivou oblohou spoza mračien ktorej vykúkala tvár ponurého klauna, chápadlá cthhulthu, čierny kocúr, havran krákajúci Nevermore a vyziabnutý Pán Snov. Všetci sa prišli pozrieť a zapriať knižke všetko najtemnejšie, takže, my, obyčajní prizerajúci sa smrteľníci, sme akoby už neboli – a mnohí z nás si uvedomili, že možno naozaj nie sú, pretože stačia oni...rad očí, zubísk na ktorých sa skvela ešte čerstvá krv  slovenských vydavateľov, odmietnuvších tento titul a chápadiel, číhajúcich za oknom.

Invocatio elementalium 

Kvapka skĺzla, knižka po žeravom dotyku nepovedala ani malé e, čím osvedčila, že ako necitlivá na teplo naozaj a oprávnene patrí medzi mocnosti pekelné.

Ďuro potom pootočil fľašu zelenej vody nápisom ku mne, a ja uzrúc nápis ABSINT (tak to je on?  Toľko veľkých umelcov pilo šampón?)  som poza  a cez  rebrá chrbtov gratulujúcich kostlivcov v obloku zazrel ešte hmlu dekadencie v malých krčmičkách, v ktorých sú aj servítky a podpivníky presiaknuté vôňou pravého umeleckého zúfalstva, depresie a beznádeje plodiacej texty.  Také texty ako tento.

Rachotivo drsné; trpké a silné ako absint, rovnako pôsobivé v slovenskej, vo Fantázii vychádzajúcej i českej knižnej verzii, čo si na vlastné zimomriavky vyskúšali všetci ukážky počúvajúci; zaprášené ako  košické uličky, medzi ktorými vyrastal hrdina; plné obrazov, ktoré však vyvolajú len u silnejších pováh.- tie slabšie sa ako po prefackaní ocitnú pod stolom a budú premýšľať kde a kedy sa krstilo, čo sa krstilo... v rukách trímuc knižku  s názvom ktorej sa bude musieť popasovať latinský slovník.

Invocatio elementalium...

Dýchnite si atmosféru týchto slov a ľutujte, že ste nezažili (a neprežili) tento krst nefalšovanou temnotou.

 

(Časopis Fantázia, 2007)