Sila reality a imaginácie

Miloš Ferko

 

Na svete je prvý slovenský román temnej fantasy s výraznou prívhuťou hororu (ozaj, ako asi chutia horory? Určite nie ako cesnak, lebo inak by do nich nemohli upíri). V knižnej podobe len v češtine, časopisecky vo Fantázii.

Autor sa v predchádzajúcich rokov na stránkach zborníka Krutohlav, časopisu Fantázia i v súťažiach  internetového združenia Hlboký hrob postupne vyprofiloval ako prísľub a talent  zmienených žánrov. Po poviedkach celkom logicky prišiel román, ktorý v počítači  i v zásuvke zrel azda trocha dlhšie než je pre romány zdravé...napokon je však predsa tu. A ponúka príbeh o boji  s temnými silami v kulisách Košíc, Dánska a Nemecka   

Pozoruhodne disciplinovaná obrazotvornosť umožňuje autorovi vnášať fantastické aj do zdanlivo najšedivejších reálií tak,  že zachováva pôvodnú ostrosť hrán reality. Fabian nie je zasnívaný rojko, ale predovšetkým veľmi vnímavý človek so zmyslom pre detail Pasáže   turistického blúdenia v Dánsku ako aj iné sprostredkované zážitky dodávajú tmnej fantastike pozadie, na ktoré množstvo uponáhľaných, nielen začiatočníckych autorov, zabúda. Fabianov horor je z krvi a kostí, pretože je prerastený reáliami, ktoré autor pozná.  Samozrejme je tiež inšpirovaný literatúrou – lenže chuť na inšpiráciu autor „vystrieľal“ v zhustenej podobe do snov motívmi i atmosférou venovaných velikánom žánra – Kingovi, Lovecraftovi...ale i  napr.Dantemu .

Línia Dávida Ábela ako bdelého má potom pozoruhodne prepracované kontúry, je odľahčená o „literátskosť“  porozprávaná jednoducho, no podmanivo a uveriteľne – ako príbeh jedného obyčajného človeka, ktorému sa  prihodilo niečo neobvyklé. Fantastika v nesnovej línii je do značnej miery korigovaná konkrétnymi okolnosťami, akokoľvek si zachováva tajomnosť, je logická, nanajvýš vážna ani na chvíľu nespochybňuje kompetenciu sebaexistencie či reality.

Fabian  úspešne do príbehu vniesol pre epiku potrebný odstup a objektivitu – tak ako ju poznáme z postáv Doylovho nestranného svedka Watsona či hlavných hrdinov hororov, ktorými sú v zásade vždy skeptici, prírodovedci či pozitivisti. Aj Dávid Ábel, hlavný hrdina románu, sa snaží zachovať si jasnú hlavu.  Neprestajné úsilie o racionalizáciu   potom v kontexte tajuplných príhod vytvára priestor  pre jeden zo základných konfliktov textu – boj  rozumu a logiky  s temným nevysvetliteľnom.

Už tak alebo onak – fantastický živel je tu, aj napriek estetickému pôvabu snov, podaný ako nepriateľský živel a svet ľudí ako plnohodnotná komunita, ktorá smeruje k ustanoveniu rovnováhy v logike. V podstate sa všetko vysvetlí „prirodzenou“ cestou – ibaže tá prirodzenosť má trocha inú povahu než... než by sa bol predtým hrdina nazdal. Fantastika u Fabiana nie je len popretím reality, ale aj jej  rozšírením a prekročením.  Hrdinom akceptovaný svet  prírodných síl vedie hororový podtón boja so „zlým neznámom“ na hranice temnej fantasy.

Čo sa týka motívov románu, Fabian veľmi zaujímavo pracuje s materiálom slovanskej mytológie, ktorú sa mu darí zasúvať do súčasných reálií bez nadmernej vypätosti, pátosu a bez štipky archaizácie.      

Nie nezaujímavá, hoci nie práve rozsiahla, je reflexívna línia románu, v ktorej nám autor nenásilne, jednoducho a presvedčivo podáva pocity a názory istej generácie v istom kúsku Európy za istých okolností. Taká akási nemanifestačná generačná výpoveď je to...hoci to autor  asi celkom určite nechcel...ale sila imaginácie je naozaj veľmi veľká.

 

 

Dušan Duke Fabian, Invocatio elementalium, Praha, Wales 2006

 

http://www.brloh.sk/kniha.php?id_knihy=4177&ir=1021